Dvanásť sezón v rade fanúšikovia Barcelony nevedeli, aké je to zakončiť sezónu bez trofeje. Výnimočná éra Kataláncov, ktorá započala pod taktovkou Pepa Guardiolu, prinášala dlhé roky ovocie klubu i španielskej reprezentácii. Skvelé časy zažívali Barcelončania aj pod Luisom Enriquem a posledné zbytky veľkoleposti prežili pod nie práve obľubeným Ernestom Valverdem.
V januári 2020 prebral klub Quique Setién, ostrieľaný to manažér, ktorý od roku 2001 viedol pred Barcelonou sedem španielskych celkov. Práve teraz sa však mala ukázať jeho skutočná veľkosť, keďže doteraz žiadnu trofej nezískal, a vlastne, ani ju poriadne nemal s kým uloviť.
Prišiel však v náročnej dobe, ktorá by sa dala prirovnať k Manchestru United po odchode Alexa Fergusona. Len ťažko ho možno viniť za to, že nedotiahol klub k trofeji, keď na iných miestach vo vedení to neklape a v kabíne má prevažne prestárnutých a úspechmi presýtených jedincov. Alba, Piqué, Busquets, Rakitič, Vidal, Suárez a v neposlednom rade Messi, ktorý skutočne v 33 rokoch nedokáže hrať každé tri dni v plnom nasadení celých 90 minút, majú po tridsiatke.
Všade spomínaná a zrejme ešte dlho omieľaná štvrťfinálová fraška s Bayernom bola len vyústením situácie, hoci pochopiteľne nikto nemohol očakávať, že duel bude až taký jednoznačný. Či by to skončilo 2:4, 2:6 alebo 2:8, na tom nezáleží. Záver stretnutia sa niesol v duchu absolútnej nemohúcnosti a nechuti na jednej strane, zatiaľ čo tá druhá si to extrémne užívala, pričom chvíľami to už vyzeralo ako na tréningu. Bayern potvrdil úlohu papierového favorita a to je v podstate kľúčová informácia.
Prečo? Barcelona totižto dobrých desať rokov prakticky nepoznala pocit, že by proti nej niekto išiel do zápasu ako favorit. Predsa je to Barcelona a tá je na TOP úrovni. Nik nemôže byť proti nej favorit. Alebo môže? Ale áno, bolo to tak. Aj keby na svetelnej tabuli v 90. minúte svietilo len 0:1, bolo by to znakom, že Barca skutočne prehrala podľa očakávania.
Teraz je na prezidentovi klubu a všetkých kompetentných jedna úloha, teda ak nepočítame ospravedlnenie sa fanúšikom. Okamžite si musia sadnúť za stôl a bez ružových okuliarov a upokojovaním sa tým, že majú Messiho, začať riešiť nejasnú budúcnosť. La Masia je bez talentov, na ihrisku a v kabíne je sotva pár kvalitných hráčov a ešte menej ich baží po úspechoch a túžbe obliekať slávny červeno-modrý dres.
Treba začať odznova, bez kopírovania minulosti, pretože Iniesta, Xavi a ďalší ťahúni už tam jednoducho nie sú. Koniec spoliehania sa na “božského” Lea, koniec zbytočne utratených megasúm za preceňované hviezdy. Fanúšikovia chcú možno len vidieť ambicióznych futbalistov, hoci aj mladých a nie extrémne slávnych. Možno nechcú okamžite v ďalšej sezóne tri trofeje a v tej ďalšej minimálne toľko isto. Možno je na čase nebrať pojem Barcelona ako bremeno avizujúce, že je nevyhnutné všetko vyhrávať, ale skôr ako značku s poslaním prinášať radosť z hry a futbalu ako takého, hoc aj bez veľkolepých triumfov v najbližšom období.
[poll id=”383″]
Foto: Twitter
