Zápasy medzi bratislavským Slovanom a trnavským Spartakom zdobili domáci futbal ešte v ére Československa a dodnes ich vzájomné konfrontácie patria medzi klenoty. Sú plné emócií, takmer nikdy vopred nemajú favorita, a hlavne, pútajú pozornosť fanúšikov.
8. mája sa odohrá finále slovenského pohára (Slovnaft cupu), pričom sa doňho kvalifikovali práve Slovan a Spartak. Čo viac by si mohol fanúšik slovenského futbalu želať? Ak by sa doňho dostali menej zvučné kluby, bol by to, pri všetkej úcte, duel s komornou atmosférou, bez nejakého väčšieho počtu divákov, možno na nejakom malom štadióne.
Do finále sa ale dostali tieto dva “veľkokluby”. Či už by sa hralo v Trnave alebo v Bratislave na národnom štadióne, mohli by sme sa tešiť na azda vypredané tribúny. Hráčov by hnalo vpred cez 15000 divákov. Čo sa však na Slovensku deje?
Sú tu obavy zo stretu fanklubov a preto ani pár dní pred stretnutím nie je 100-percentne isté, kde sa duel odohrá. Ako to nemôže byť vopred rozhodnuté? To je len prvá z otázok. Prečo sa v médiách vôbec rieši to, čo sa rieši? V iných štátoch sa tešia na to, keď je na programe napríklad El Clásico, duel Man Utd vs. Liverpool, AC Miláno vs. Juventus, Fenerbahce vs. Galatasaray, Sparta vs. Slavia. No sme na Slovensku.
Tu je zrejme veľký problém zabezpečiť duel, v ktorom sa stretnú dva kluby, ktoré majú fankluby. Dva kluby, ktoré dokážu prilákať pozornosť. Koho je to chyba? Áno, ak sú vo fankluboch ľudia, ktorí sú “nebezpeční”, prečo to už dávno nevyriešila polícia? V Anglicku, kde sa pravidelne stretajú na štadiónoch desaťtisíce fanúšikov, to dokázali zvládnuť. Tu je z veľkého finálového zápasu strašiak, pričom ideálne by ho kompetentní chceli odohrať pred prázdnymi tribúnami. To je, bez urážky, choré. My si prajeme len jedno. Nech zvíťazí futbal. A to so všetkým, čo k nemu patrí.
Zobrazit příspěvek na Instagramu
Zdroj: Športovýmagazín | Foto: Instagram/skslovanbratislava
